STRUČNÉ PREDSTAVENIE ČLOVEKA MENOM TERENCE MCKENNA:

Pôsobivá vedecká kariéra, niekoľko publikácií a kníh, hodiny audio prednášok; toto je odkaz muža menom Terence McKenna, ktorý celý život študoval psychedelické látky a ich účinky na myseľ a telo.

Vo svojom výskume sa čoraz viac zameriaval na etnologické a archeologické dôkazy o kultúrnom a náboženskom použití psychoaktívnych a psychedelických látok starodávnymi komunitami na celom svete.

Skúmanie amazonského dažďového pralesa, cestovanie po Ázii, či experimentovanie s rôznymi látkami v domácom prostredí,  ho postupne viedli k definovaniu a vysvetleniu rôznych metafyzických a historických javov, akými sú povaha času a priestoru, neobmedzené schopnosti ľudskej mysle a vznik ľudskej inteligencie. Jednou z jeho veľmi diskutovaných a všeobecne oceňovaných teórií, je teória, ktorú v anglickom jazyku poznáme pod názvom „Stoned apes theory“. Nakoľko v slovenskom jazyku nemáme dostatočne výstižný preklad slova „stoned“ v tomto zmysle slova, môžeme názov tejto teórie voľne preložiť ako teória “halucinujúcich“ opíc. Podrobne je vysvetlená nižšie 😊

ĽUDSKÉ BYTOSTI POD VPLYVOM

Podľa Teórie halucinujúcich opíc, prijali komunity skorých hominidov nomádsky životný štýl lovcov a zberačov. Takéto spoločenstvá migrovali z jedného miesta na druhé, pri hľadaní zveri a jedlých rastlín, ktoré by dokázali udržať ich populáciu.

Tieto rané spoločenstvá, možno prirovnať ku stádam – v dôsledku svojej obmedzenej inteligencie, neschopnosti efektívne komunikovať a nedostatku vynaliezavosti, pravidelne prežívali environmentálny a evolučný tlak.

Celá situácia však nabrala výrazne odlišný spád, keď tieto potulujúce sa spoločenstvá objavili počas svojich ciest akýsi hríb a začlenili ho do svojej stravy.

Nevedeli, že táto jednoduchá huba zmení štruktúru ich spoločnosti a schopnosti ich myslí, a to navždy.

“JEDLO BOHOV”

McKenna, vo svojej knihe s názvom Jedlo bohov, zdôrazňuje, že raní hominidi, žijúci ako lovci a zberači, objavili huby rodu Psilocybe, ktoré sa stali súčasťou ich bežnej stravy. (Do tohto rodu patria napríklad aj na našom území sa vyskytujúce huby známe ako „lysohlávky“).

Je známe, že takáto huba produkuje halucinogénne látky, ktorých účinky po požití sú veľmi intenzívne, a to aj pri relatívne nižších dávkach. 

Táto nová paradigma vnímania, ako uvádza McKenna, viedla k vývoju kognitívneho porozumenia a inteligencie u raných ľudí, a je zodpovedná za podobu a vývoj umenia, jazyka, hudby, náboženstva a kultúry Homo Sapiens.R

ROZŠIROVANIE HRANÍC

Nový spôsob stravovania u raných Homo Sapiens, pokračuje Mc Kenna, sa postupne začína sústreďovať okolo húb, patriacich k rodu Psilocybe. V malých dávkach vedie požitie takýchto húb ku zlepšeniu priestorového vnímania, predovšetkým detekcie okrajov a uhlov. V o niečo väčších dávkach, môže ich  požitie viesť k energickejšiemu prežívaniu sexuality, pričom s neustále sa zvyšujúcimi dávkami dochádza k celkovému zníženiu  averzii a zábran. Takáto zmena v stravovaní, sa preto napokon odrazila i na zmene spoločenského usporiadania – nasmerovala ho ku komunitnému spôsobu života, ktorý vytváral priaznivé podmienky na reprodukciu. U raných ľudí tak dochádzalo k rozvoju kmeňového a usadlého spôsobu života.

McKenna tiež poznamenáva, že požívanie psychoaktívnych húb pravdepodobne viedlo i k rozvoju umenia, hudby a jazyka. Nesmierne silné halucinácie, vyvolané hubami, dostávali ľudí do stavov, v ktorých vzrastala ich schopnosť uvedomovať si nové rytmy, zvuky a melódie, a porozumieť im. 


Rozvíjajúca sa spoločnosť

Táto nová kultúrna paradigma viedla k vytvoreniu šamanistických spoločností. V tých sa skúmanie vlastnej bytostnej podstaty uskutočňovalo za pomoci húb a iných psychedelických substancií. Členovia spoločenstva ich požívali počas ceremónií či náboženských obradov, ale tiež voľne, v rámci bežného spolunažívania. 

Začala sa formovať vyvinutejšia a inteligentnejšia ľudská rasa, ktorá ťažila zo svojich špecifických kognitívnych schopností, z ktorých vychádzala ich zvýšená schopnosť riešiť problémy. Práve rozvoj uvedených kvalít, zrejme smeroval k používaniu nástrojov – to spoločenstvu Homo Sapiens poskytlo nespochybniteľnú výhodu oproti ostatným druhom hominidov, ktoré v tom čase osídľovali planétu.

Nárast interakcie medzi rôznymi spoločenstvami, viedol k premiešaniu rôznorodých populácií, respektíve, k procesu  génovej výmeny. Tento proces prebieha na princípe prirodzeného výberu, ktorý vždy uprednostňoval inteligentnejších a tvorivejších príslušníkov druhu. 

Z radov Homo Sapiens čoskoro vzišla živá spoločnosť, ktorá sa vyvinula do globálnej kultúry, akej súčasťou sme dnes. Z

ZÁVER

Teória halucinujúcich opíc sa od svojho vzniku stretla s extrémnou kritikou a námietkami z rôznych zdrojov, rovnako tak si však získala i mnohých zástancov, pričom jej popularita vo vedeckých kruhoch rastie dodnes.

Ako raz povedal McKenna, čoskoro príde čas, kedy si ľudstvo uvedomí, že naše koncepcie, týkajúce sa pôvodu nášho druhu a inteligencie, boli interpretované úplne nesprávne, a že v našej mysli sa ukrýva potenciál, ktorý je nevyhnutné preskúmať. Možnosť, ako bezpečne a zodpovedne rozšíriť naše znalosti v danej oblasti, pritom vidí McKenna práve v psychedelikách. 

ČO JE TEÓRIA HALUCINUJÚCICH OPÍC? (STONED APE THEORY)